Keď sa človek v práci cíti len ako súčiastka v stroji, začne sa tak aj správať. Robí presne to, čo sa od neho očakáva. Ani o kúsok viac. Svoju energiu, tvorivosť a iniciatívu presúva mimo organizácie – alebo proti nej. Už v 60. rokoch takýmto spôsobom upozorňoval Edgar Schein, jeden zo zakladateľov organizačnej psychológie, na dôležitú vec. Výkon a správanie ľudí v organizáciách nie sú primárne výsledkom formálnych ustanovení a dohôd. Formuje ich neviditeľný rozmer pracovného vzťahu – takzvaný psychologický kontrakt.
Pracovné konflikty stoja ľudí v priemere viac než 4 hodiny týždenne a výrazne znižujú ich spokojnosť a angažovanosť. Konštruktívne riešenie napätých situácií na pracovisku najviac očakávame od lídrov, ktorí však tiež nie sú voči dráme imúnni. V článku sa dočítate o fenoméne dramatického trojuholníka, ktorý vysvetľuje, prečo sa naše konflikty v práci často predlžujú, vyhrocujú a cyklia.
Firmy často tvrdia, že si zakladajú na „dobrých vzťahoch“, no realita nových zamestnancov býva iná. Väčšina sklamaní vzniká nie kvôli zlým ľuďom, ale kvôli nevyjasneným očakávaniam o tom, čo tieto vzťahy vlastne znamenajú. A práve tu sa začína kolotoč nespokojnosti a predčasných odchodov.
Ak chceme, aby ľudia pracovali dobre a s chuťou, potrebujeme viac než procesy a benefity – potrebujeme vzťahy. Dáta z Gallupu potvrdzujú, že dobrý priateľ v práci nás dokáže aktivovať až sedemnásobne viac. Práve preto sa angažovanosť stáva novým „systémovým kapitálom“, ktorý odlišuje úspešné firmy od tých priemerných.
