Vychádzať s (problémovými) ľuďmi, ktorí narúšajú naše hranice, nie je jednoduché.
Lenže častokrát sa ocitneme v situáciách – či už v práci alebo jednej domácnosti, kedy na nejaký čas a do nejakej miery musíme nájsť spoločný spôsob fungovania.
Akokoľvek rozdielni sme sa stretli.
Predpokladám, že máte v tejto oblasti už čo-to zažité, a možno aj načítané či napočúvané.
Takže idem rovno na vec.
Berte nasledujúci text nielen ako rekapituláciu toho, čo ste už možno počuli a čítali.
Berte ho ako zrkadlo toho, čo reálne v situáciách, kedy prichádzate do stretu očakávaní od správania niekoho iného – robíte, a čo by ste mohli skúsiť robiť.
Z mojich skúseností sa pri aplikácii tohto zdanlivo triviálneho postupu v praxi dokáže vymknúť spod kontroly každý jeden krok.
Najmä ak tento postup budeme brať ako výpočet mechanických krokov.
Navrhujem vám teda prečítať si tieto múdre riadky, a potom čím skôr sa vrhnúť do ich precvičovania!
Nech nielen poznáte návod a pojmy, ale aj reálne dokážete porozumieť a vychádzať aj s ľuďmi, ktorých správanie vám príde za hranicami.Budem vám držať palce a pri praktickom nacvičovaní vám aj rada osobne pomôžem.
Je to moja obzvlášť obľúbená časť práce. 🙂
POROZUMENIE JE ZÁKLAD
V článku Lídri, trápia vás toxickí ľudia v tíme? som písala o porozumení pomocou humanistického prístupu.
Myslím že bez neho sa pri porozumení nezaobídeme.
Ako však vyzerá jeho aplikácia do praxe v tomto prípade?
1. Prestaňte ich nazývať toxickými (alebo inými).
Možno vám to príde ako slovíčkárenie – ale ja si stojím za tým, že tu je na mieste.
Rozumiem, že nazývať ľudí nejakými – môže prinášať úľavu.
Ak však chceme riešiť nejaký problém vo vzťahu konštruktívne, nálepkovanie druhých nám nepomáha, ale priťažuje.
Prečo?
-
slovo „toxický“ (podobne ako „sebecký“, „neprispôsobivý“ či “lenivý”) je nálepka, ktorá redukuje komplexnú povahu človeka na jednu črtu (presnejšie – náš pohľad na ňu),
-
nálepky prezrádzajú, že druhých nevnímame rovnocenne – máme ich za “NOT OK” (podľa transakčnej analýzy),
-
nálepky obsahujú silné hodnotenie, ktoré u ľudí vyvolávajú pocit ohrozenia, ktorý zas spúšťa reakcie obhajoby, úniku alebo boja s “označovateľom”.
Toto vo vzťahu nepomáha ničomu, len eskalovaniu konfliktov + konzervovaniu dynamiky boja.
2. Opíšte správanie, ktoré vám prekáža.
Ak prestaneme ľudí nazývať toxickými, zrazu máme problém.
- Lebo čo teraz?
- Kto je tomu celému na vine? Ak nie on, tak nebodaj ja?
- Alebo je za tým to korporátne „toxické prostredie“?
Tu sa odporúčam zastaviť a vedome si prepnúť pohľad na vec:
Namiesto hľadania vinníkov (akéhokoľvek druhu) si radšej odpovedať na tieto otázky:
- Ktoré konkrétne prejavy správania tohto človeka narážajú na moje hranice?
- Prečo práve tieto?
- Ako sa pri tom cítim, a v čom ma to ohrozuje?
3. Oddeľte správanie, ktoré vám prekáža, od jeho nositeľa.
Ďalšia axióma humanistickej psychológie znie – že zúfalí ľudia robia zúfalé činy.
Inými slovami, ak majú ľudia nedosýtené svoje potreby, môžu vykazovať “zvláštne”, prípadne až “toxické” správanie.
Príklad: Ak vo svojom tíme necítia rešpekt a zdá sa im, že ich názory nie sú brané do úvahy, či dokonca sú zosmiešňované – môžu sa uchýliť k ohováraniu za zatvorenými dverami v menších skupinkách alebo k napádaniu názorov iných ľudí či k ignorovaniu pracovných zadaní…
Vašou úlohou nie je akceptovať to správanie – ale akceptovať to, že aj OK ľudia sa niekedy správajú NOT OK.
A naopak, že NOT OK správanie nesvedčí automaticky o tom, že jeho nositelia robia niečo proti vám / proti tímu.
Väčšinou len robia niečo pre seba a naplnenie svojich deficitných potrieb.
Ako nám spolu porozumenie pomôže lepšie vychádzať s problémovými ľuďmi v praxi?
Keď si zosumarizujete pozorovania, ktoré vás viedli k presvedčeniu, že máte v tíme „toxického človeka“, otvára sa vám A) nádej + B) možnosť rozdeliť si zodpovednosť za riešenie problému.
- Nádej spočíva v tom, že zrazu nemusíte meniť ľudí – čo znie ako celoživotný, až nereálny projekt a ani nemusíte s nimi ukončiť spoluprácu.
Potrebujete vo fungovaní tímu “iba” upraviť nejaké konkrétne prejavy a dohody.
- Zodpovednosť lídra nie je tímové problémy samostatne vyriešiť, ale zdieľať s ľuďmi svoj pohľad naň + pozvať ich k zdieľaniu zodpovednosti.
Jednostranné zásahy do vzťahov ich málokedy naozaj ozdravia + môžu byť vnímané ako prejav mocenskej dynamiky.
4. Nastavte si spoločne hranice a ďalšie kroky.
Spoločné nastavenie hraníc vnímam ako základ zdravých vzťahov.
Aj tých v práci, ale aj tých doma.
Nastavenie hraníc môže prebiehať rôzne, ale určite so zapojením všetkých ľudí, ktorých sa diskusia a jej dôsledky priamo týkajú.
Možno vám takto na chvíľu všetkým pribudne práca.
Zároveň tým v tíme posilníte dôveru, spoluprácu a prevenciu opakovaných konfliktov či „toxických” prejavov jednotlivcov.
Viac som o tomto procese písala v predchádzajúcom newsletter-i, a tiež v článku o tzv. psychologickom kontrakte.
“Keď si uvedomíte, že nejakého človeka nechcete stratiť, ale neviete ho ani “opraviť“, ostáva vám – nastaviť si hranice a dohody.”
5. Vracajte sa k tomuto procesu priebežne + preventívne.
Uzavretie dohody neznamená, že automaticky začne v praxi fungovať.
Z mojej skúsenosti už proces pomenúvania očakávaní nahlas a diskusia o tom, na čom sa vieme zhodnúť – vie priniesť tímu „nový vietor“ a posilniť dôveru vo vzájomné transparentné a férové fungovanie.
Avšak – je užitočné rátať s tým, že dohody sa občas aj budú porušovať a ich znenie sa bude časom dopĺňať či upravovať.
Psychologický kontrakt či iná tímová dohoda o spolupráci je orientačný dokument, ktorý vytvára príležitosť na diskusiu, ako aj spoločný referenčný rámec.
Dobrá a dôležitá správa na záver
Dobrých správ na konci tohto článku mám hneď viacero.
Prvá je, že prekračovanie hraníc je vo vzťahoch prirodzený jav tímovej dynamiky. Nie dôkaz toho, že niekto je „toxický“.
A vy máte moc a viacero možností, ako situáciu ovplyvniť.
Aj bez toho, aby ste museli prichádzať o ľudí či o dôveru v tíme.
A ešte tá dôležitá správa:
Ak sa nám vo vzťahoch opakovane deje, že niekto naše hranice prekračuje – aj napriek tomu, že sme ich pomenovali, žiadali o zmenu a uzavreli dohody – je čas vziať odvahu do svojich rúk a úprimne si odpovedať na otázku:
Stojí mi tento vzťah a námaha na ochranu mojich (resp. tímových) hraníc ešte za to?
Ak sa vám chce ešte pokračovať – prečítajte si ešte článok o tom, čo potom.
A ak niečo práve riešite a nechcete byť v tom sami – obráťte sa pokojne na mňa.
Rezervujte si bezplatnú 30 minútovú konzultáciu TU.
