Ako v práci komunikovať ľudsky

„Ľudská“ komunikácia v práci nie je „nice to have“.
Je to nevyhnutná súčasť efektívnej komunikácie a spolupráce.
Ľudia sa cítia bezpečne + sú motivovaní dosahovať firemné ciele, ak v komunikácii zažívajú rovnováhu medzi dvomi spojenými nádobami: schopnosťou prejaviť empatiu 👉 byť ľudský + schopnosťou ustáť si svoje hranice 👉 byť jasný pri držaní svojho cieľa či hranice.

Dobrá správa je, že túto informáciu už dávno máme.
Tá horšia je, že stále nevieme, ako ju dávať do praxe.

Obsah článku

Aj preto sa často tímlídri trápia tým, že:

  • sa im nedarí komunikovať svojim ľuďom nepríjemné správy, zmeny
  • nevedia, ako si ustáť dodržiavanie dohôd a pravidiel v tíme a nepôsobiť pri tom ako diktátor
  • dostávajú sa v ťažkých rozhovoroch do slepých uličiek a argumentačných prestreliek.

Počas „komunikačných fitiek“ vo firmách sme si takéto, aj iné situácie pravidelne skúšali so skupinou tímlidrov.
Hľadali sme spoločne esencie ľudskosti a jasnosti – čoho výsledkom je nielen ich zvýšené sebavedomie a komunikačná kapacita, ale aj tento článok.

Nájdete v ňom konkrétne tipy, ako vlievať do vašich rozhovorov (nielen v práci) viac empatie.
V ďalšom článku sa dozviete, ako si efektívnejšie ustáť svoje hranice a ciele.

Ako komunikovať ľudsky – s empatiou

O empatii ste počuli a čítali veľa.
A preto iba zhrniem veľmi stručne tie najdôležitejšie poznatky, aby sme boli na jednej vlne:


Empatia nie je to isté ako súhlas.

Je to záujem a schopnosť porozumieť tomu, čo sa deje druhej strane.
Vytvára ju teda náš postoj (naozaj ma zaujíma – ako to máš ty) + zručnosť, ktorá sa dá nacvičiť.
Každý z nás si vie svoju kapacitu empaticky zachytávať seba a druhých zvyšovať. 
Ako? 👇🏻

 

1. Doprajte empatiu v prvom rade sebe. 

👉 Empatia začína u nás.
Ak si ešte pred rozhovorom dáme námahu porozumieť sami sebe: ako sa ku druhému vzťahujeme, a o čo nám v rozhovore naozaj ide – vytvára nám to kapacitu prejavovať empatiu k druhému počas rozhovoru, a zároveň – nestratiť zo zreteľa naše cieľ a hranice. 

  • praktický návod ako dať empatiu samému sebe nájdete v predchádzajúcom newsletter-i alebo v tomto článku
  • v rámci rozhovoru odporúčam začať tým, k čomu sme dospeli vďaka empatii k sebe: vyjadriť jasne svoj postoj, potrebu a požiadavku – čo by som od druhej strany ocenila. Keď transparentne druhej odhaľujem zámer rozhovoru, je to zároveň signál, že jej dôverujem. 
  • začať rozhovor otázkami o tom druhom, ktorých smerovanie nie je druhej strane jasné (“Ako sa ti v poslednej dobe darí?”, “Nepozdáva sa ti niečo na našej novej stratégii?”, “Čo by si povedala na nové preusporiadanie tímu?” ) – môže vzbudzovať u druhého naopak nedôveru a dojem, že je na výsluchu, alebo – že si potrebuje dávať pozor na to, čo povie.

2. Počúvajte druhého (ako inak – aktívne!)

👉 Už po pár sekundách počúvania druhého človeka nám naskakujú vlastné myšlienky: hodnotenia, riešenia, nápady, otázky… ktoré nás odkláňajú od toho druhého a vťahujú do svojho sveta. 

  • sústredenie na počúvanie druhého môže podporiť to, že si budeme kľúčové veci niekam zapisovať, aby sme sa k nim vedeli vrátiť – ideálne s vysvetlením, prečo to robíme a k čomu nám to slúži. 

3. Parafrázujte (overujte si svoje porozumenie)

👉 Nikdy nemôžete vedieť, či ste druhému porozumeli, pokiaľ ste si to s ním neoverili.
Väčšina komunikačných konfliktov je výsledkom vzájomných neporozumení, a následných subjektívnych interpretácií našich nedorozumení.
Preto si radšej s ľuďmi overujme – pomocou parafrázovania toho, čo povedali:

  • „Ak ťa dobre chápem, hovoríš, že…“

  • „Rozumiem tomu správne, že pre teba je problém hlavne…?“

4. Zrkadlite pocity (a opäť si ich overte)

👉 Niekedy vám niekto niečo hovorí, a zároveň vysiela silné neverbálne signály. Vidíte, že ním asi prechádzajú silné emócie, keďže prevracia očami, zatína päste, láme sa mu hlas, tlačia sa mu slzy do očí…
Vtedy môžete skúsiť druhému prejaviť empatiu pomocou zrkadlenia – čiže pomenovaním pocitov, ktoré ste u neho navnímali. 

  • “Príde mi, že ťa to zaskočilo. Dobre sa mi zdá?” 

  • „Zdá sa mi, že ťa to dosť nahnevalo/ nepadlo ti dobre. Je tak?“

👉 Pozor: nehovoríme, ako sa ten druhý cíti. Hovoríme, čo pozorujeme, prípadne, čo sa nám zdá, a druhému nechávame priestor na opravu – pomocou otázky na konci.
Prisudzovanie pocitov štýlom „Vidím, že si nervózny…“ ľudí často hádže do odporu.
Aj keby ste mali pravdu, vy im predsa nevidíte do hlavy a ich pocity môžete len odhadovať.

5. Reflektujte význam (čo je medzi riadkami)

👉 V každom rozhovore ide o zabezpečovanie si našich ľudských potrieb. Aj keď sa spolu rozprávame o počasí – sledujeme tým nejaký zámer.
Ak sa v rozhovore cyklíte na technickej úrovni, je to zrejme preto, lebo konflikt/ nedorozumenie nie je na faktuálnej, ale na tej hlbšej úrovni.
Aby ste diskusiu posunuli ďalej, skúste pomenovať to, čo vnímate medzi riadkami: čo je podľa vás pre človeka na druhej strane dôležité? Aký má podľa vás zámer?

  • „Zdá sa mi, že pre teba je dôležité mať v tom celom viac jasno. Dobre som navnímala?”

  • „Možno ti chýba zmysel a opodstatnenie tej zmeny, ktorú zavádzame? Vystihuje ťa to?“

6. Dávajte druhému priestor (a nebojte sa ticha)

👉 Pýtať sa na pohľad druhého je prejav záujmu. Ľudia túžia byť vypočutí – a to na rôznych úrovniach.
V súlade s metodikou nenásilnej komunikácie sa ich môžeme pomocou otvorených otázok skúsiť pýtať na ich:

  • POHĽAD/ POZOROVANIE:  „Ako to vidíš ty?“

  • PREŽÍVANIE: “Ako sa ti to pozdáva? Čo ti na tom teraz najviac vadí/ robí starosti?“

  • POTREBY: „Čo je pre teba v tejto situácii najdôležitejšie?“

  • PREDSTAVU RIEŠENIA: “Ako by si to navrhoval riešiť ty? Čo z tohto by ti sedelo najviac?”

👉 Niekedy môžeme otvorenými otázkami zastihnúť ľudí nepripravených. Vtedy potrebujú pár sekúnd navyše, aby sa zamysleli a usporiadali si myšlienky. Obzvlášť, ak sa v rozhovore objavujú silné emócie. 

Prakticky to znamená, že:

  • neskáčeme druhému do reči, nevypĺňame ticho hneď
  • zapojíme parafrázovanie, zrkadlenie a reflexiu, aby sme druhému pomohli “upratať si” svoje dojmy a myšlienky
  • necháme odpoveď „dozrieť“ – ponúkneme druhému možnosť – nechať si veci prejsť hlavou a stretnúť sa opäť v konkrétnom termíne

  


Na papieri jednoduché. V praxi tréning.

Zdá sa mi, že každý z týchto (zá)krokov vyzerá na prvý pohľad triviálne.

Avšak v praxi si na nich často lámeme zuby.

Sebaotvorenie si zamieňame s citovým vydieraním.
Empatiu zas so súcitom.
Požiadavky s príkazmi.
Za svoje postoje a pocity ukrývame hodnotenia…

A to všetko nám v našej komunikácii uberá na ľudskosti a pridáva na manipulatívnosti či mocenskosti.

Komunikovať empaticky, jasne, a zároveň s rešpektom je práca na dlhé lakte.
Stojí nás množstvo pokusov, omylov a vedomého tréningu, ktorý ale určite stojí za to! 

Držím palce pri precvičovaní a v prípade, že by ste ocenili moju podporu, kontaktujte ma.
Rada vás pri vašom naberaní kondície podporím. 

Prihlásiť sa do newslettra

Newsletter

Ďalšie články

5 vecí, ktoré rozhodujú, ako dopadne spätná väzba

Spätná väzba je evergreen komunikačných tréningov.
Tie vám väčšinou prinesú nejakú teóriu – model, štruktúru rozhovoru, tipy, čo nehovoriť, a čo s čím nemiešať.
Zdá sa nám, že to nie je nič nové, nič prevratné – a že to v praxi nejako dáme.
A potom prídeme na stretnutie, sadneme si oproti človeku…
A ten rozhovor ani zďaleka neprebieha alebo nedopane tak, ako sme si predstavovali.

Prečo?

Prečítať článok
Toxickí ľudia v tíme - čo s nimi?

Lídri, trápia vás toxickí ľudia v tíme?

Pri spolupráci s lídrami sa často stretávam s konštatovaním:
Máme toxického člena tímu. Čo s tým?
Na sociálnych sieťach často vídam jasné postoje a rady s analógiami, ako napríklad:
Aj jedno hnilé jablko nakazí celý košík! Preč s ním, a čo najskôr!
V tomto článku sa pozrieme na to, či a kedy sa vám oplatí toxické jablká z košíka vyhadzovať, prípadne – aké iné možnosti máte.

Prečítať článok
Ako vychádzať s problémovými ľuďmi

Ako vychádzať (aj s problémovými) ľuďmi? 

Niekedy sa nám zdá, že ľudia/ kolegovia v práci nám robia naprieky.
Ohovárajú. Odmietajú úlohy. Zašívajú sa. Namietajú.
Ešte k tomu – opakovane.
Zrátame si jedna plus jedna, a vyjde nám – že máme problém.
A niekomu aj to – že natrafil na toxických ľudí.
Čo teraz?
Akú máme možnosť okrem odísť, trpieť alebo nechať odísť?
Je vôbec taká?

V tomto článku približujem, ako nám prístup nenásilnej komunikácie a transakčnej analýzy môže pomôcť nájsť si s ľuďmi (akýmikoľvek) spoločný spôsob fungovania.
Predtým alebo namiesto toho, aby sme odsúdili niektoré vzťahy na zánik.

Prečítať článok
Očakávania a vzťahy v práci – psychologický kontrakt

Psychologický kontrakt: načo a ako

Keď sa človek v práci cíti len ako súčiastka v stroji, začne sa tak aj správať.
Robí presne to, čo sa od neho očakáva. Ani o kúsok viac.
Svoju energiu, tvorivosť a iniciatívu presúva mimo organizácie – alebo proti nej.
Už v 60. rokoch takýmto spôsobom upozorňoval Edgar Schein, jeden zo zakladateľov organizačnej psychológie, na dôležitú vec. Výkon a správanie ľudí v organizáciách nie sú primárne výsledkom formálnych ustanovení a dohôd. Formuje ich neviditeľný rozmer pracovného vzťahu – takzvaný psychologický kontrakt.

Prečítať článok
dráma na pracovisku a konflikty v práci

Dráma na pracovisku – ako na konflikty v práci

Pracovné konflikty stoja ľudí v priemere viac než 4 hodiny týždenne a výrazne znižujú ich spokojnosť a angažovanosť. Konštruktívne riešenie napätých situácií na pracovisku najviac očakávame od lídrov. Tí však tiež nie sú voči dráme imúnni.
V článku sa dočítate o fenoméne dramatického trojuholníka, ktorý vysvetľuje, prečo sa naše konflikty v práci často predlžujú, vyhrocujú a opakujú.

Prečítať článok
dobré vzťahy v práci – očakávania a realita

„Dobré“ vzťahy v práci: čo pod tým myslíte?

Firmy často tvrdia, že si zakladajú na „dobrých vzťahoch“, no realita nových zamestnancov býva iná. Väčšina sklamaní vzniká nie kvôli zlým ľuďom, ale kvôli nevyjasneným očakávaniam o tom, čo tieto vzťahy vlastne znamenajú. A práve tu sa začína kolotoč nespokojnosti a predčasných odchodov.

Prečítať článok
Vzťahy v práci a ich vplyv na spoluprácu a angažovanosť

Vzťahy v práci: Prečo na nich záleží?

Ak chceme, aby ľudia pracovali dobre a s chuťou, potrebujeme viac než procesy a benefity – potrebujeme vzťahy. Dáta z Gallupu potvrdzujú, že dobrý priateľ v práci nás dokáže aktivovať až sedemnásobne viac. Práve preto sa angažovanosť stáva novým „systémovým kapitálom“, ktorý odlišuje úspešné firmy od tých priemerných.

Prečítať článok

Chcete sa porozprávať o tom, čo váš tím práve trápi?

30-MIN KONZULTÁCIA ZDARMA

Kontaktný formulár

Napísali o mne