Tatiana Dlouhá

„Ľudská“ komunikácia v práci nie je „nice to have“.
Je to nevyhnutná súčasť efektívnej komunikácie a spolupráce.
Ľudia sa cítia bezpečne + sú motivovaní dosahovať firemné ciele, ak v komunikácii zažívajú rovnováhu medzi dvomi spojenými nádobami: schopnosťou prejaviť empatiu 👉 byť ľudský + schopnosťou ustáť si svoje hranice 👉 byť jasný pri držaní svojho cieľa či hranice.

Dobrá správa je, že túto informáciu už dávno máme.
Tá horšia je, že stále nevieme, ako ju dávať do praxe.

Spätná väzba je evergreen komunikačných tréningov.
Tie vám väčšinou prinesú nejakú teóriu – model, štruktúru rozhovoru, tipy, čo nehovoriť, a čo s čím nemiešať.
Zdá sa nám, že to nie je nič nové, nič prevratné – a že to v praxi nejako dáme.
A potom prídeme na stretnutie, sadneme si oproti človeku…
A ten rozhovor ani zďaleka neprebieha alebo nedopane tak, ako sme si predstavovali.

Prečo?

Pri spolupráci s lídrami sa často stretávam s konštatovaním:
Máme toxického člena tímu. Čo s tým?
Na sociálnych sieťach často vídam jasné postoje a rady s analógiami, ako napríklad:
Aj jedno hnilé jablko nakazí celý košík! Preč s ním, a čo najskôr!
V tomto článku sa pozrieme na to, či a kedy sa vám oplatí toxické jablká z košíka vyhadzovať, prípadne – aké iné možnosti máte.